Motî walon-francès
Dictionnaire wallon-français
Walloon-French dictionary


Rezultats - Résultats - Results

Vos avoz cachî après:
Vous avez cherché:
You have searched:
%dr*ou*(v|vie)%
Eredjistrumint(s) di trové(s):
Enregistrement(s) trouvé(s):
Matches:
14

adrovaedje

adrovaedje (o.n.)
• 1. ouverture, action d'entr'ouvrir, d'ouvrir.
• 2. introduction (d'un livre).
Waitîz a: adrovi.

Trové dins: adrovaedje [R9,R15]; adouviadje [C1]
(ID: 30243) Nén co so l' esplicant motî.


adrovi

adrovi
I. (v.c.)
• 1. entrouvrir, entre-bâiller. --- ene plåye, ene håye.
• 2. éventrer, ouvrir un abcès au bistouri. (Sin. drovi, trawer, percer).
• 3. (t. ling.) introduire (au sens grammatical). les adrovires siervèt a --- ene fråze, les introducteurs introduisent une phrase.
II. (s' ~) (v.pr.)
• 1. s'entrouvrir, s'ouvrir.
• 2. s'épanouir. Les fleurs sont presses a s' adrovi.
Famile: adrovaedje, adrovire, adrovou; drovi.

Trové dins: adrovi [E212,R15]; adrovu [S117]; adrouvu [O0]; adouvri [E145,O2]; adouviè [C1,C8,C9]; adouvièt [G215]
(ID: 15163) Dedja so l' esplicant motî: adrovi.


adrovire

adrovire (f.n.) introducteur, locution introductrice. «i gn a» ou «vola» sont des ---s, «i gn a» ou «vola« sont des introducteurs.
Waitîz a: adrovi; addjectivire, adjondrecire, advierbire.

Trové dins: adrovire [R12]; adrovîre [R15]
(ID: 19950) Dedja so l' esplicant motî: adrovire.


adrovou, adrovowe

adrovou, -owe (addj.)
• 1. entr'ouvert.
• 2. (t. ling.) ouvert (en phonétique) (Ant. cloyou). cisse voyale est prononceye on pô pus ---owe, cette voyelle est prononcée un peu plus ouverte; ene sillabe ---owe, une syllabe ouverte.
Waitîz a: adrovi.

Trové dins: adrovou [R15] / adrovowe [R15]
(ID: 19919) Nén co so l' esplicant motî.


douve

douve (f.n.)
• 1. fondrière dans une prairie.
• 2. chantoire. (sin. tchanteure)
Mot rshonnant: dewe.

Trové dins: doûve [G206]
(ID: 33546) Nén co so l' esplicant motî.


douvént

douvént
I. (loy.) pourquoi. --- çk' il est mwais?, pour quel motif est-il fâché ?; mi dirîz bén --- k' i fwait si froed, pourquoi il fait si froid; --- k' i gn a pus rén dins l' botaye?
II. (adv. & int.) pourquoi. --- n' avoz nén vnou?; dji n' sai ---.
Waitîz a: pocwè.

Trové dins: douvént [R13]; d'oû-vint [E1,E34]; douvint [C1,C13]; douvin [C9]; divint [C1]; d'ou-vint [E1]
(ID: 29703) Nén co so l' esplicant motî.


douviet, douviete u drovou, drovowe

douviet, -e u drovou, -owe (addj.) ouvert(e).
Waitîz a: drovi.

Trové dins: douviè [C8]; douvièt [C9] / douviéye [C8] / drovou [R13] / drovowe
(ID: 24392) Nén co so l' esplicant motî.


drovaedje

drovaedje (o.n.) Ouverture, action d'ouvrir, manière d'ouvrir. li --- do concert, l'ouverture, le premier morceau d'un concert
Waitîz a: adrovadje, drovi.

Trové dins: drovèdje [E21]; douviâdje [C8]; douviadje [C1,C9]
(ID: 16725) Nén co so l' esplicant motî.


droveu, droveuse u drouvresse

droveu, -se u drouvreusse (o.f.n.) ouvreur (-euse). on --- d' poirtires.
Waitîz a: drovi.

Trové dins: drouveû [O4] / dovreûse [E1]; droveûse [E1] / douvurrèsse [E1]
(ID: 22380) Nén co so l' esplicant motî.


drovi

drovi
I. (v.c.)
• 1. ouvrir. i drouve ses ouys; --- èn ouxh, ene lete, ene boesse, on ridant; i n' oize --- s' boke; ---s’ boûsse: débourser; l' air del campagne drouve les peumons ; l' ådje drouve l' esprit ; ene finiesse ki drouve so l' rowe.
 »  --- des beas ouys; u: --- des grands ouys: faire de grands yeux étonnés (rl a: si loukî lådje, fé des ouys come des sårletes)
 »  --- ses kénkets: ouvrir les yeux pour voir ce qu'on veut vous cacher.
 »  --- les ouys a ene sakî: dessiller les yeux, montrer la réalité à quelqu’un. on lyi a drovou les ouys: on l'a descillé.
 »  --- s' cour: s’épancher.
 »  --- les djambes: écarter les jambes; peut être compris grivoisement comme faire l'amour. (sin. schåyî ses djambes).
• 2. --- l' loumire; --- l' posse: allumer. (rl a: esprinde, aloumer).
• 3. (t. méd.) ouvrir (un abcès au bistouri); débrider une plaie. --- ene plåye. (Sin. trawer, percer, kerner).
 »  drovi l' coir: a) opérer.  b) autopsier. (sin. discopecî).
II. (si ~) (v.pr.) s'ouvrir. les prumîs rôzes si drovèt, s'ouvrent, s'épanouissent.
Waitîz a: douviet, douviete, drovaedje, droveu, drovou, drovowe; adrovi, eterdrovi, ridrovi, sordrovi.
|+ DOVRI11.MMO ricopyî

Trové dins: drovi [E1,E21,E34,E170,G215,R13,S0]; drouvi [G215,O0,O4]; drovu [C60,G215,S17,S117]; drouvu [G215]; drovou [S0]; dovri [E170]; drovî [S44]; dovreu [G215]; douvri [E145,G215,O2]; drouvri [O3] / drovièt [G215]; douviè [C8,C9,C13]; douvièt [G215]; douvért [G215] / ovri [G215]; ovrù [G215]; ouvri [G215,O4]; ouvrù [G215]
(ID: 29110) Dedja so l' esplicant motî: drovi.


drovowmint u dovietmint

drovowmint u dovietmint (adv.) ouvertement.
Waitîz a: drovou, doviet.

Trové dins: drovowmint [R] / dovietmint [R] / ouvèrtèmint [O4]
(ID: 16268) Nén co so l' esplicant motî.


eterdrovi

eterdrovi (v.c.) entrouvrir.
Waitîz a: drovi, adrovi, sordrovi.

Trové dins: êtedrovi [E34]; trèdouvri [E145]
(ID: 12779) Nén co so l' esplicant motî.


ridrovi / rdrovi

r(i)drovi
I. (v.c.) rouvrir. nos vlans k' i fjhoxhe rdrovi l' ouxh, nous voulons qu'ils fassent rouvrir la porte.
II. (si ~) (v.pr.) se rouvrir. li finiesse si rdrouve, la fenêtre s'ouvre de nouveau.
Waitîz a: drovi.

Trové dins: ridrovi [R12]; ridouviè [C8] / rdrovi [R12]; r'douviè [C8]
(ID: 11478) Nén co so l' esplicant motî.


sordrovi (sordovri)

sordrovi (v.c.) entrouvrir (sin. eterdrovi).
Waitîz a: drovi.
|+ i fåt rbetchfessî li R do bodje, po ene béndjhance (RDR est måloyåve).

Trové dins: sordouvri [E145]
(ID: 12882) Dedja so l' esplicant motî: sordovri.